Ahoj všetci!

Lukáško Dovoľte, aby som sa predstavil: Volám sa Lukáško a som oslík. Mám asi 8 rokov. Meno mi dala moja dobrodinka s veľkým srdcom, Danka Plvanová. Ona sa zásadným spôsobom pričinila o moju záchranu. Keď našla inzerát na môj predaj na internete (to je vám vraj svetová vec a dá sa tam všeličo nájsť), zhrozila sa pri pohľade na moje kopýtka na fotografii. Oslovila Žu odtiaľto z Equilandie, či by mi nevedela pomôcť. Žu pomoc prisľúbila, len mala zrovna kopec starostí s kamošom Gringom, ktorý sa vrátil po ťažkej operácii z kliniky v Brne. Ani peniažky na moje vykúpenie nemali baby k dispozícii. Nuž, ale tu zase Danka využila ten internet, zorganizovala zbierku a dobrí ľudia, ktorým sa chcem aspoň takto POĎAKOVAŤ iiiiiiáááááááá! poslali toľko peňazí, že ma Danka mohla nielen vyplatiť od zlého majiteľa, ale aj presťahovať a zaplatiť mi veterinára. A ešte aj čosi zostalo na stravu:-).

Lukáško v Skalici

Pretože v Equilandii mali karanténu, zakotvil som dočasne u mojich ďalších skvelých kamošiek Zuzky Lastovičkovej a Dadky Komatinskej v Skalici. To vám bolo noviniek! Predstavte si ruku, ktorá vás nebije a dáva vám dobroty! Také som ani nepoznal! Prasiatko, priateľskí psíci aj ľudia. A také veľké somáriky so smiešnymi dlhými nohami a krátkymi ušami:-) Hovoria im kone. Mno, moje katastrofálne kopytá dostali od Žu prvú pomoc (fotky z prvej úpravy kopýt)  a podstúpil som aj kastráciu. Na to nespomínam veľmi rád, ale inak by ma tie smiešne veľké somáre nezobrali do partie. Očkovaniu som sa tiež nevyhol. Keď som mal tieto úskalia za sebou, pustili ma Zuzka s Dadkou ku koňom. Rýchlo som sa zabýval, s niektorými koňmi skamarátil viac, s inými menej. Holt, veď aj somár je len človek! Ale to už sa v Equilandii Gringo dostal do formy a mňa čakala ďalšia cesta prívesným vozíkom, hoci som o sťahovaní nemal ani tušenia.

Cesta ubiehala v pohode, až ku koncu to začalo nejako viac natriasať a hrkať. Keď som konečne vystúpil, hneď mi bolo jasné, prečo. Ocitol som sa na obrovskej lúke a cesta, po ktorej sme prišli, už nebola asfaltka. Pozdravil som všetkých hlasným iiiiiiiiááááááááááá. Žu už čakala a zobrala ma do výbehu, ktorý bol ako pripravený pre mňa. No veď aj bol!

Hneď vedľa z druhej ohrady na mňa zvedavo pozeral tmavohnedý nohatý kôň a ďalšie naťahovali krky z inej ohrady. Biely, čierny, ryšavý a niekoľko hnedých. Ale ich bolo! Obehol som si svoj nový rajón, aby som sa uistil, že nikde nezabudli nainštalovať elektrickú ohradu a skontroloval pripravené vedro s vodou. Niečo mi našepkávalo, že do Skalice sa s kamošmi asi nevrátim, tak som im zamával ušami a sledoval, ako miznú aj s vozíkom z dohľadu. Prehodil som pár slov so susedom z vedľajšej ohrady, aj s tými ostatnými. Nezostávalo iné, len skloniť hlavu a dať sa do trávy, ktorej som mal plný výbeh. Do Equilandie som prišiel v júni 2012.

 

 

Comments are closed.

Set your Twitter account name in your settings to use the TwitterBar Section.